Trvalo udržateľný rozvoj

Koncept trvalo udržateľného rozvoja vychádza z tézy, že, že na Zemi všetko so všetkým súvisí a zároveň, že tento vzťah nie je vždy vyvážený. Pre udržateľný rozvoj spoločnosti je nutné hľadať prienik medzi sociálnou, ekonomickou a ekologickou dimenziou tak, aby hospodársky a spoločenský pokrok nebol na úkor životného prostredia.
Spravodlivý, trvalo udržateľný a mierumilovný svet pre všetkých je víziou budúcnosti. Od roku 2015 je zároveň záväzkom, ktorý zadefinovala OSN, keď stanovila 17 cieľov udržateľného rozvoja v dokumente Premena nášho sveta: Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj. 

Dokument prijali všetky členské štáty OSN. Je výzvou pre všetkých občanov, vlády štátov, súkromný sektor a medzinárodné inštitúcie. V snahe plniť ciele udržateľného rozvoja sa musia spojiť všetky sektory, spolupracovať a hľadať spoločné riešenia globálnych výziev. Všetky ciele udržateľného rozvoja sú prepojené, vyžadujú si veľké spoločné globálne úsilie.

Zavádzanie globálneho vzdelávania do výučby je jedným z nástrojov, ako podporiť rozvoj kompetencií u žiakov, získať vedomosti a zručnosti potrebné na podporu trvalo udržateľného rozvoja.

V rámci 13. cieľa ochrana klímy je kľúčovou témou predchádzanie dôsledkov zmeny klímy – prevencia povodní a sucha.
Globálne otepľovanie vedie k významnému nárastu teploty vzduchu v celej kontinentálnej časti Európy, vrátane Slovenska. Od roku 1881 sa na Slovensku zvýšila priemerná ročná teplota vzduchu o 1,6 °C a súčasne poklesli ročné úhrny zrážok v priemere na celom území Slovenska o 24mm. 

Podľa vybraných scenárov klimatickej zmeny môže priemerná teplota vzduchu vzrásť na našom území do  konca 21. storočia o  2 až 4°C. Takéto klimatické zmeny neboli u nás zaznamenané za posledných približne 10 tisíc rokov. V praxi bude nárast o  4 °C znamenať presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny do regiónu pod Vysokými Tatrami. Nárast globálnej teploty vzduchu sa u nás prejaví častejšími obdobiami sucha a intenzívnejšími prívalovými dažďami, ktoré budú spôsobovať čoraz väčšie škody. Klimatické scenáre sa predpokladajú na celom území.

Zmierňovanie dopadov zmeny klímy a udržateľný rozvoj na lokálnej úrovni znamená teda dobrý (udržateľný) rozvoj, ktorý vedie aj k budovaniu odolnosti územia voči klimatickej zmene a  naopak, opatrenia na  zvyšovanie odolnosti voči klimatickej zmene môžu prispieť k  rozvojovým zámerom v území. Pod budovaním odolnosti územia voči klimatickej zmene sa myslí najmä zníženie jeho zraniteľnosti voči vplyvom, ktoré spôsobujú záťažovú situáciu (napr. zníženie rizika povodní, zmiernenie efektov horúčav v obytných budovách, zariadeniach sociálnych a zdravotníckych služieb, schopnosť odolávať víchriciam, zamedzovanie nadmerného odtoku vody a  pod.). To sa dosiahne napríklad plánovaním, ktoré berie do  úvahy zmenu klímy, zmenou charakteru a vlastností infraštruktúry, protipovodňovými opatreniami, zmenou manažmentu zelene a pod. Súčasne sa pod zvyšovaním odolnosti chápe aj zvyšovanie schopnosti pružne a efektívne reagovať na  záťažové situácie vznikajúce ako výsledok dopadov klimatickej zmeny (záplavy, suchá). Riešením na lokálnej úrovni môže byť i biodiverzita, výsadba rastlín, hlavne stromov, ktoré zadržujú vodu a zabraňujú jej odtoku z územia. Cieľom nového prístupu plánovaných aktivít nie je odpor voči zmene, ale príprava ako s ňou koexistovať cez možné scenáre, spojené so zmenou klímy. 

Zdroje: 
MINV SR, 2021. Klimatická zmena. https://www.minv.sk/?Klimaticka_zmena [cit. 09.11.2021].
MIRRI SR, 2021. Agenda 2030. https://www.mirri.gov.sk/sekcie/investicie/agenda-2030/index.html [cit. 09.11.2021].
PUTALOVÁ, L. a i. 2020. Učíme sa v globálnych súvislostiach. Globálne vzdelávanie v predmete geografia. 1. vyd. Bratislava : Človek v ohrození, n. o., 2020, 112 s. ISBN 978-80-89817-42-9.